Drevo je skvelý stavebný materiál, drevostavieb sa netreba báť

09.06.2018, Miroslava Brindová | Materiály, technológie, konštrukcie

Domy z dreva sa na Slovensku stavajú od nepamäti. Možno sa vám v mysli vybavia malebné dreveničky niekde pod horou, ktoré ešte tu a tam skrášľujú prostredie slovenských dedín. Táto predstava však už čoraz väčšmi patrí minulosti.

Stavbári dnes majú k dispozícii technológie, ktoré od architektonického návrhu až po stavebnú realizáciu dokážu z dreva vytvoriť plnohodnotné, moderné bývanie s pozoruhodnými vlastnosťami. Drevodomy nevynikajú len štýlom a svojím imidžom, ale aj funkčnými parametrami. Prečo sa však zákazníci stále zdráhajú objednať si práve takúto stavbu? Čo z informácií o príbytkoch z dreva sú mýty a čo je pravda?

Výnimočné vlastnosti

Drevo je príjemný materiál a popritom, že krásne vonia a výborne vyzerá, má aj viaceré skvelé vlastnosti: dokáže pohlcovať škodlivé látky z prostredia, reguluje v objekte vlhkosť, má nízku tepelnú absorpciu. Má znamenité tepelnoizolačné vlastnosti, výstavba z neho je rýchla a suchá. S výnimkou hliny sa považuje za jeden z najekologickejších materiálov, pretože má zápornú bilanciu emisií a CO₂ v porovnaní s kovmi, cementom, oceľou a betónom.

Splodiny, ktoré vznikajú pri spracovaní dreva, jeho využití a neskoršej likvidácii, si tento materiál vykompenzuje v rámci svojho životného cyklu a počas rastu tým, že obrovské množstvo škodlivín pohlcuje. Drevo má navyše výnimočnú vlastnosť – trvalú obnoviteľnosť. Výstavbu z dreva preto možno pokladať za ekofriendly, priateľskú k životnému prostrediu. Prečo však Slováci napriek týmto pozitívnym faktom majú pred ňou taký rešpekt?

Omyl 1: drevo je horľavý materiál

"Drevo je veľmi horľavé, bývať v takomto dome môže byť nebezpečné," tvrdia niektorí skeptici. Pri požiarnej ochrane sa však nedá hovoriť o dobrých či zlých materiáloch. Môžeme sa rozprávať o vhodnej alebo nevhodnej ochrane či použití týchto materiálov.

Zamieňajú sa dva pojmy – horľavosť a požiarna odolnosť. Aj laik vie predvídať, ako sa drevo bude správať v prípade požiaru. To je práve veľká výhoda, ktorú odborníci využívajú pri nadimenzovaní konštrukčných prvkov na takú požiarnu odolnosť, aká sa požaduje.

Keď horí drevo, na jeho povrchu sa vytvára zuhoľnatená vrstva. Má prekvapujúco dobré izolačné vlastnosti a dokáže ochrániť drevo pred intenzívnejším horením. Drevo si tak samo tvorí to, čo sa napríklad pri oceli dosahuje ochrannými chemickými nátermi. Ak chceme, aby si drevo zachovalo prírodný vzhľad a krásnu textúru, o zníženie horľavosti sa postaráme bežne dostupnými protipožiarnymi nátermi.

"Horľavosť dokážu eliminovať vhodné konštrukcie, ktoré potom nešíria požiar a sú staticky bezpečné. V roku 2012 sme boli účastníkmi skúšky modelového požiaru dvojpodlažnej budovy z dreva v Batizovciach. Pri tomto teste sme preukázali, že ak sú stavby správne navrhnuté, dokážu odolávať požiaru podľa požiadaviek projektanta. Na to, aby to zvládli, nestačí len dobrý projektový návrh, ale stavba musí byť zhotovená kvalifikovanou firmou, ktorá ovláda použité technológie a ručí za správnosť realizácie," vysvetľuje stavebný inžinier Ivan Kolárik zo skupiny Kontrakting v Žiline.

• V zahraničí sa z dreva stavajú aj výškové budovy. Na vizualizácii je drevený vežiak, ktorý práve budujú vo viedenskej štvrti Aspern-Seestadt.

---

 

Omyl 2: drevo hnije

"Drevo hnije a napádajú ho škodcovia. Pár rokov a mám po dome," vravia iní neprajníci. Tým treba poradiť prizrieť sa skutočne starým dreveným stavbám, aké sa na Slovensku zachovali, povedzme kostolíkom alebo dreveniciam, ktoré stoja dodnes. Predchodcovia dnešných profíkov a stavbárov navyše nemali k dispozícii žiadne chemikálie proti hnilobe a škodcom.

Drevo na stavbe by malo byť konštrukčne ochránené, vysušené a zdravé. Treba myslieť aj na to, že životnosť príbytku neurčuje životnosť drevených konštrukcií, ale akési morálne zostarnutie objektu – naše životné tempo, pokrok v technológiách alebo sociálne zmeny.

Stačí si predstaviť, či by sa nám bývalo dobre v dome, ktorý bez väčšej rekonštrukcie má za sebou už storočie života? Zrejme nie. Dnes tu máme presne definované zásady stavebnej fyziky, poznáme pravidlá kondenzácie a môžeme používať moderné tepelnoizolačné materiály. Pripomienky o životnosti dreva potom skutočne nie sú namieste.

Omyl 3: chata áno, rodinný dom nie

"Z dreva by som si postavil možno tak chatku, ale určite nie dom na trvalé bývanie," ozývajú sa ďalšie hlasy. Možno toto tvrdenie vyvrátiť lepšie, ako práve prostredníctvom dvoch predošlých bodov?

Z dreva možno postaviť akýkoľvek náročný objekt, potrebujeme len vhodný architektonický návrh, ktorý okrem vlastností a správania dreva zohľadní ďalších "iks" faktorov. Dôležité je nájsť i stavebnú firmu, ktorá sa práce s drevom nebojí, neustále sa vzdeláva a nadobúda tak patričné skúsenosti.

"Kedysi sa používalo iba masívne drevo a preglejky. Dnes existujú laminované dýhy, rozličné druhy drevených panelov, kvôli pružnosti sa kombinuje oceľ s drevom, skrátka, možností je veľmi veľa. Vďaka tomu dnes už vznikajú aj stavby, o akých by sme kedysi ani nesnívali, trebárs výškové drevené budovy či mrakodrapy. Prechod od dreveníc ku krásnym a moderným stavbám súčasnosti je oveľa prirodzenejší, ako by sa mohlo zdať," poznamenáva architekt Pavol Pokorny zo štúdia Pokorny Architekti.

V téme drevodomov budeme pokračovať, nabudúce si všimneme a vyvrátime ďalšie najčastejšie mýty o použití dreva vo výstavbe.

Foto a vizualizácia: Dano Veselský, wien.at