Na zdravie ľudí vplýva aj zdravie domov, v ktorých bývajú

30.11.2022, Petra Hublová | Materiály, technológie, konštrukcie

Dlhé slovné spojenie "kvalita vnútorného prostredia" sa skloňuje čoraz častejšie. Fakty svedčiace o súvislosti medzi zdravím domu a fyzickým a duševným zdravím jeho obyvateľov sú jasné.

Azbestové strechy sú už našťastie až na výnimky minulosťou, to však neznamená, že ste doma pod svojou strechou v bezpečí. Kvalitu bývania ovplyvňuje veľa ďalších faktorov – vlhkosť, prašnosť, hlučnosť, materiály použité na stavbe, ale aj na nábytku, prúdenie vzduchu či tok svetla. To všetko spolu vytvára buď zdravú, alebo, naopak, chorú budovu.

Syndróm chorých budov (angl. SBS, sick building syndrome) popísala a definovala Svetová zdravotnícka organizácia už v roku 1982. "Pravdaže, nejde o choré budovy v pravom zmysle slova, ale o stavby, pobyt v ktorých sa negatívne prejavuje na ľudskom zdraví. Veľmi oceňujeme, že sa čoraz viac pozornosti sústreďuje nielen na energetickú náročnosť budov, ale aj na ich celkové zdravie. Je to cesta, ako ľuďom vysvetliť vplyvy jednotlivých materiálov použitých na stavbe na ich zdravie a kvalitu života," hovorí Lukáš Kmenta, country manažér spoločnosti HBS pre ČR a SR.

Plesne a iné prejavy

Niektoré prejavy "choroby" domu sú zrejmé na prvý pohľad. Sú to napríklad plesne a výskyt húb. Spóry týchto mikroskopických organizmov pritom spôsobujú zdravotné problémy, ktoré sa prejavujú napríklad vo forme alergií, postihnutím pečene, srdca či pľúc. Nebezpečenstvo výskytu plesní a húb je aj v tom, že kým sú jednoznačne viditeľné, na povrchu žijú a zdravie ľudí ovplyvňujú už dlhší čas.

Ďalšími príznakmi chorej budovy, ktoré sa prejavujú na ľudskom zdraví, sú bolesti hlavy, únava, suchá pokožka, podráždené sliznice a oči, poruchy sústredenia aj poruchy spánku, ktoré sa vyskytujú bez toho, aby bola zistená iná fyziologická príčina.

Zamerané na zdravie

Jedinou fungujúcou cestou, ktorá vedie k eliminácií vlhkosti a vzniku plesní na dome a v dome, je správne zaizolovanie stien a strechy vhodnými materiálmi. To sú také, ktoré sú preukázateľne nielen zdraviu neškodné, ale aj s dlhou životnosťou a navyše priateľské k životnému prostrediu - spôsobom svojho vzniku aj tým, ako sa s nimi nakladá po skončení životnosti.

"Tvoreniu a šíreniu plesní a baktérií v interiéri sa dá zabrániť iba dokonale tesnou izoláciou. Kým pri použití vaty alebo vlny zostávajú nezaizolované alebo slabo zaizolované miesta, kde sa následne tvoria tepelné mosty, dochádza k zrážaniu vlhkosti a tvorbe plesní, izolácia múdrou penou vytvára kompaktný povrch, všade rovnako odolný voči vlhkosti, hluku, prachu, ale aj radónu," vysvetľuje L. Kmenta.

Zdravá umelina?

Na prvé počutie PUR pena, teda pena z polyuretánu, neznie ako materiál priateľský k životnému prostrediu. "Opak je pravdou. PUR pena sa vyrába recykláciou PET fliaš, teda spracovaním odpadu. Odporúčam vyberať si takú, ktorá má viacero certifikátov od nezávislých profesionálnych združení, potvrdzujúcich jej kvalitu a zdravotnú neškodnosť," poznamenáva odborník z HBS.

Podľa neho sú spoľahlivými a kvalitu garantujúcimi certifikačnými autoritami napríklad britská BBA (British Board of Agrément), KIWA či Byggvarubedömningen. Značka CE by mala byť pri výrobkoch umiestnených na európskom trhu samozrejmosťou.

"Výrobcovia striekanej peny, ktorým reálne záleží na kvalite bývania ľudí, ale aj na životnom prostredí súvisom s kvalitou bývania, vyvíjajú aktivity na podporu udržateľnosti a ekologickej rovnováhy na planéte. Napríklad za každý aplikovaný sud striekanej peny vysadia niekoľko stromčekov v konkrétnej lokalite," dokáže L. Kmenta.

Foto: iStock