Nízkoenergetické bývanie: ekológia aj výrazná úspora nákladov

20.12.2022, Martin Paulík | Úsporné bývanie, energie

Realita dneška podčiarkuje význam pasívnych a nízkoenergetických domov, ktoré majú minimálne nároky na spotrebu energií. Ekologický rozmer sa momentálne javí ako zdanlivo menej podstatný, prím majú skutočné úspory v stovkách až tisíckach eur ročne.

Nízkoenergetické bývanie ako trend tretieho tisícročia, ktorý šetrí náklady a zároveň aj životné prostredie, sa zo dňa na deň stalo hitom. Dôvod je jasný: energetická kríza, cena a (ne)dostupnosť niektorých zdrojov energie. Či bude dom bežný, nízkoenergetický alebo pasívny, to sa určuje podľa celkovej ročnej spotreby energie. Nízkoenergetický dom potrebuje na zabezpečenie tepelnej pohody 15 až 50 kilowatthodín (kWh) na meter štvorcový. Pasívny dom má spotrebu od 5 do 15 kWh/m² ročne.

Spotreba energie pritom nezávisí len od zdrojov na kúrenie a ohrev vody, ale aj od materiálov použitých pri výstavbe, od spôsobu tepelnej izolácie a taktiež od zvykov používateľov nehnuteľnosti (ako vetrajú, ako majú usporiadané miestnosti). Aby bola nehnuteľnosť označená ako nízkoenergetická, musí využívať také technológie a prvky, ktoré znižujú náklady na energie, napríklad rekuperáciu a slnečné kolektory.

Ako zmeniť štandardný dom na úsporný?

V ideálnom prípade sa cieľ mať pasívny alebo nízkoenergetický dom sleduje už od rozbehu realizácie, teda od projektu. Do úvahy sa berú z tohto pohľadu dôležité faktory ako vhodná orientácia svetových strán na využitie slnečnej energie a optimalizácia dispozičného riešenia. Za kratší koniec však nemusia ťahať ani staršie nehnuteľnosti, ktoré mali doteraz spotrebu vyše 150 kWh/m².

Prvým krokom je odstránenie všetkých tepelných mostov. Počas vykurovacej sezóny sa pomocou termovízneho merania dajú presne detegovať. "Na základe rôznych farieb termovízneho merania je zrejmé, či ide iba o malý alebo zásadný únik, ktorý treba riešiť v období, keď sa dajú robiť na dome sanácie a opravy," hovorí Branislav Augustín zo spoločnosti Sika.

Zatepliť fasádu, zaizolovať strechu a vymeniť okná sa odporúča v suchom ročnom období. Ide o práce, ktoré treba zveriť do rúk odborníkov, aby mohli poskytnúť záruku na materiál a aj svoju prácu.

"Na odstránenie tepelných mostov odporúčam využívať systémové riešenia. Materiály v nich navzájom dobre spolupracujú a dopĺňajú sa. Vďaka tomu sa šetria peniaze aj čas potrebný na obnovu, predlžuje sa životnosť objektu a znižujú náklady na kúrenie a chladenie," vysvetľuje B. Augustín. Dobrá izolácia dokáže ročne ušetriť 30 až 80 percent nákladov na kúrenie a chladenie.

Ďalším opatrením, ktoré sa dá vykonať ešte v tejto vykurovacej sezóne, je usporiadanie miestností v dome tak, aby boli rozdelené na dennú a nočnú časť, pričom prvá má vyššie nároky na vykurovanie než druhá.

Závislosť od plynu

Zemný plyn ako zdroj energie na kúrenie (a ohrev vody) je aktuálne jeden z najdrahších. Aj keby jeho cena klesla (čo sa v najbližších rokoch zrejme nestane), súčasná situácia jasne ukázala potrebu diverzifikácie zdrojov. To zahŕňa montáž doplnkového alebo iného zdroja na získavanie tepla – tepelného čerpadla, vykurovacieho telesa na tuhé palivo (kozub, kachle) a inštaláciu rekuperácie. Trendom je nahrádzanie plynových kotlov peletovacími kotlami so zásobníkom na ohrev vody. Ďalším čoraz obľúbenejším zdrojom energie sú slnečné kolektory na ohrev vody a fotovoltika ako zdroj elektrickej energie.

"Pred rokmi sa medzi ľuďmi šírili mýty o tom, že solárny panel za svoju životnosť nevyprodukuje toľko elektriny, ako je potrebné na jeho výrobu a recykláciu. Našťastie sa tieto názory ani zďaleka nezakladajú na pravde: panel vyprodukuje túto energiu za menej ako rok, takže ide o skutočne efektívny a zelený zdroj energie," vysvetľuje Michal Kolimár, riaditeľ strediska distribúcie energií vo firme PPA Power DS, s.r.o., ktorá na Slovensku spravuje desiatky fotovoltických elektrární.

Zelená strecha

Úsporu na kúrení aj chladení prináša i zelená strecha. Tá môže byť na plochej aj šikmej streche. V zime zabraňuje únikom tepla, počas horúcich dní sa stavba zase neprehrieva a po celý rok je zabezpečená v interiéri príjemná tepelná pohoda.

"Zelená strecha priaznivo ovplyvňuje energetickú bilanciu budovy v zime aj v lete, čo dokazujú mnohé štúdie z rozličných klimatických pásiem," konštatuje B. Augustín. "Okrem toho, že sa zlepší mikroklíma v okolí domu a získate malú zelenú oázu, ktorá prospieva životnému prostrediu, chránite si strechu pred UV žiarením, čím predĺžite jej životnosť až o 50 rokov."

Ako získať peniaze?

Príspevok na náklady spojené so znížením energetickej náročnosti nehnuteľnosti sa už dá získať z Plánu obnovy. Nárok na štátnu dotáciu majú stavby skolaudované pred rokom 2013. O príspevok možno požiadať prostredníctvom Slovenskej agentúry životného prostredia. Tá už zverejnila výzvy, z ktorých sa dá čerpať príspevok – maximálna suma je 19-tisíc eur. Požiadať oň možno do konca februára 2023.

Nárok na dotáciu majú tí majitelia nehnuteľnosti, ktorí opatreniami dosiahli minimálne 30-percentnú úsporu energií oproti minulosti a realizovali minimálne jedno z nasledujúcich povinných opatrení: zateplenie obvodového plášťa, zateplenie strechy, výmena okien a dverí, zateplenie podlahy nevykurovaného plochy, pod ktorou je vykurovaný priestor, zateplenie stropu nevykurovaného suterénu alebo zateplenie podlahy prízemnej miestnosti, pod ktorou nie je iná miestnosť.

Tieto povinné opatrenia sa dajú kombinovať s voliteľnými zásahmi, medzi ktoré patrí: inštalácia tepelného čerpadla, fotovoltických panelov, solárnych kolektorov, plynového kondenzačného kotla (iba pod podmienkou, že je súčasťou komplexnej obnovy domu, je v energetickej triede A a nahrádza zastaraný plynový kotol alebo zdroj tepla na báze uhlia či oleja), inštalácia rekuperácie, zelenej strechy, akumulačnej nádrže na dažďovú vodu, inštalácia tieniacej techniky a odstránenie azbestu. Podmienkou na získanie príspevku je energetický certifikát potvrdzujúci reálnu úsporu energií.

Foto: iStock