BIM je stavebníctvo 21. storočia. Slovensko však má čo doháňať

30.04.2021, Ivan Zich | Správy zo stavebníctva

Skratka BIM sa čoraz častejšie objavuje v článkoch a videách o súčasnosti a blízkej budúcnosti stavebníctva. Keď sa do bežného slovníka dostáva nový výraz, však môže dochádzať k jeho skresleniu. Čo je teda BIM a v čom ide o kľúčovú vec pre mnohé oblasti?

BIM znamená Building Information Modeling – Informačný model stavby. Skratka sa objavila začiatkom tohto tisícročia, keď sa v západných krajinách začali v stavebníctve širšie využívať moderné digitálne technológie.

Prvým krokom bolo prenesenie klasických dvojrozmerných výkresov na obrazovky počítačov, kde s nimi bolo možné ďalej pracovať. Vývoj pokračoval smerom k trojrozmerným modelom, ktorých veľkou výhodou bola pomerne ľahká prezentácia. Stavitelia tak už nemuseli zapájať predstavivosť a z technických výkresov si v hlave skladať obraz toho, čo im architekti a projektanti predložili.

Väčšie nároky na schopnosti

"Kým prvý krok sa na Slovensku ujal celkom ľahko, viac-menej stačilo nakúpiť počítače a softvér, druhá etapa sa stretla s viacerými problémami aj napriek svojim výhodám. Napríklad softvér bol zložitejší, a tak kládol oveľa väčšie nároky na schopnosti projektantov v oblasti IT a grafiky, nehovoriac o čase, ktorý vyžadovalo vytváranie modelu," vysvetľuje Ivan Petráš, odborník na digitalizáciu v spoločnosti PlanRadar, ktorá sa zaoberá využívaním najmodernejších technológií v stavebníctve.

Dnes tu máme tretiu fázu digitalizácie – BIM. Veľmi zjednodušene si to možno predstaviť tak, že stavbu najskôr namodelujú odborníci v počítači, pričom vznikne trojrozmerný model. Ten je však už napríklad zasadený do prostredia, v ktorom sa dajú naprogramovať rovnaké podmienky, akým bude čeliť aj skutočná stavba.

Problémom sú dátové knižnice

To si však vyžaduje veľké množstvo dát. Trebárs to, kde je presne použitý ten-ktorý materiál, kto ho dodal, ako dlho tam je, ako pracuje s prvkami vo svojom okolí alebo kedy sa končí jeho životnosť. Z architektov a najmä projektantov sa tak stávajú povolania, ktoré nemajú ďaleko k programátorom.

Ako tieto dáta zhromaždiť a použiť? Na Slovensku je BIM stále v plienkach, no skúsenosti v rozvinutých krajinách potvrdili potrebnosť štandardizácie v podobe jednotnej dátovej knižnice. Tá by obsahovala informácie o všetkých stavebných prvkoch.

"Dnes nemajú stavebné podniky k dispozícii rozsiahle dátové knižnice, preto si pri snahe o vytvorenie BIM modelu musia firmy veľa vecí programovať samy. Je to veľká prekážka širšieho uplatnenia BIM a digitalizácie slovenského stavebníctva vo všeobecnosti," hovorí I. Petráš. Rovnaký problém je podľa neho aj s normami pre tieto dáta a modely.

EÚ presadzuje jednotné normy

Stavebníctvo všade na svete patrí medzi konzervatívne odvetvia priemyslu, ale Slovensko v digitalizácii značne zaostáva za svojimi európskymi kolegami. Veľká Británia, Holandsko, Francúzsko, Nemecko a najmä škandinávske krajiny majú roky zavedené BIM normy. Európska únia zriadila už v roku 2016 pracovnú skupinu, ktorá má vytvoriť jednotný rámec na zavedenie a používanie BIM vo všetkých členských štátoch EÚ. Za Slovensko je jej súčasťou Slovenská technická univerzita.

Európske stavebné firmy, ktoré BIM využívajú, hovoria o úsporách vo výške až 20 percent z celkových nákladov počas celej životnosti stavby. Digitalizácia totiž umožňuje zistiť potenciálne problémy, odstrániť chyby, mať pripravený všetok potrebný stavebný materiál, ako aj minimalizovať chyby na stavbe a s tým súvisiace zdržania. Zlepšuje sa tak efektívnosť a bezpečnosť a naopak, náklady klesajú.

Tieto úspory by v konečnom dôsledku mohli znamenať zlacnenie výstavby na Slovensku. V prípade obytných budov je v skutočnosti jedno, či by sa to prejavilo v náraste počtu bytov alebo znížením ich ceny, čím by sa stali dostupnejšími. Oboje je na Slovensku pálčivý problém.

Prieskum slovenskej BIM asociácie

Zavádzaniu BIM modelovania by pomohlo, ak by sa vyžadovalo aspoň v prípade štátnych stavebných projektov. V súčasnosti pravidelne využíva BIM približne 17 perc. pracovníkov v stavebníctve. Zistila to slovenská BIM asociácia na základe vlastného každoročného prieskumu. Hoci sa ďalších 33 perc. o problematiku zaujíma, až 50 perc. pracovníkov BIM vôbec nevyužíva.

Situácia je pritom lepšia už aj v Českej republike, s ktorou je slovenské stavebníctvo do veľkej miery previazané. České ministerstvo priemyslu a obchodu vlani podpísalo memorandum s profesijnými organizáciami, vďaka ktorému by BIM mal byť v ČR štandardom od roku 2022. Koncepcia jeho rozvoja pritom bola schválená už v roku 2017.

BIM na Slovensku je stále v začiatkoch. Nadchádzajúca vlna zelenej stavebnej činnosti, o ktorej sa uvažuje v rámci postcovidového Plánu obnovy, by mohla dodať jeho rozvoju želaný impulz.

Foto: PlanRadar