Stavebníctvo na Slovensku aj v EÚ by si svoj výkon malo udržať

19.07.2019, ABC-bývanie.sk | Štatistiky, analýzy, trendy

EÚ vstupuje do fázy spomalenia ekonomického cyklu. Utlmenie rastu je zatiaľ ťahané najmä priemyslom, ktorý musí čeliť rastúcemu globálneho protekcionizmu a klesajúcemu globálnemu obchodu.

Významnou zložkou slovenskej ekonomiky je stavebníctvo, ktoré má na nej podiel takmer 8 percent, čo je zároveň najviac spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Ani vo väčšine ostatných štátov EÚ však nie je podiel stavebníctva na ekonomike zanedbateľný a v priemere dosahuje rovných 5 perc. Uvádza to analýza UniCredit Bank o vývoji ekonomiky EÚ s dôrazom na stavebníctvo v Európskej únii a na Slovensku.

Otvára sa preto prirodzená otázka, či cyklické spomalenie zasiahne aj tento významný sektor európskych ekonomík. Odpoveď nie je jednoznačná, no zdá sa, že nie nevyhnutne.

Stavebníctvo pozostáva z dvoch hlavných zložiek – zo zvyčajne menšej realizácie infraštruktúry a z väčšej výstavby budov. Vplyv ekonomického cyklu na oba segmenty je pritom rôzny, pokračuje analýza UniCredit Bank.

• Stavebné povolenia vydané v krajinách Európskej únie v roku 2018 (po kliknutí na obrázok sa predloha otvorí v novom okne)

---

 

Veľké stavebné projekty s úskaliami

Menšia výstavba infraštruktúry sleduje skôr politický cyklus (resp. najmä v krajinách strednej a východnej Európy aj rozpočtový cyklus EÚ) ako ten ekonomický. Kľúčové sú preň kvalita verejných financií a realizovaných projektov. Blížiaci sa koniec rozpočtovacieho obdobia 2014-2020 v Európskej únii by tak mohol v najbližších rokoch stimulovať i rast tejto časti stavebníctva vo viacerých krajinách regiónu strednej a východnej Európy (SVE) vrátane Slovenska a ČR. Skúsenosti z predchádzajúcich rozpočtovacích období pritom naznačujú, že k zrýchleniu by mohlo dôjsť najmä po roku 2020 (projekty musia byť ukončené do roku 2023).

Veľké projekty však so sebou často prinášajú aj mnohé úskalia, a tak sa segment infraštruktúry nezriedka nevyhne dočasným výkyvom. Názorným príkladom môže byť úvod tohto roku na Slovensku, keď SR vykazuje prevažne červené čísla. Dôvodom sú najmä chronické problémy s výstavbou diaľnic. Tento pokles by síce mal byť len dočasný, ale jeho trvanie sa môže natiahnuť aj na niekoľko mesiacov.

Stavebné povolenia v Európe

Väčší zo stavebných segmentov, výstavba budov, je citlivejší na ekonomický cyklus. Reaguje však naň zvyčajne s miernym oneskorením, a tak si pravdepodobne ešte nejaký ten mesiac udrží relatívne silné čísla.

Naznačujú to aj stavebné povolenia vydané v krajinách EÚ v minulom roku, ktoré zobrazuje aj infografika v tomto článku. Tie sa do čísel stavebníctva dostávajú napríklad v prípade Slovenska a Českej republiky s oneskorením približne troch až štyroch kvartálov a môžu teda poskytovať pomerne vierohodný obraz o kondícií tejto časti stavebníctva na najbližšie mesiace.

Rozsah stavebných povolení (v m²) sa v krajinách EÚ aj vlani ďalej zvyšoval, v priemere o 4,3 perc. Napriek kontinuálnemu pribúdaniu stavebných povolení v posledných rokoch ich stav stále nedosahuje rekordné úrovne spred krízy v roku 2008, a dokonca zaostáva aj za dlhodobým priemerom rokov 2000-2017 (o 17 perc.).

Zdá sa teda, že v súčasnosti ani zďaleka nemôžeme hovoriť o prehrievaní európskeho stavebného trhu, ako to bolo v rokoch 2006-2007, hoci niektoré parciálne/regionálne trhy môžu vykazovať jeho známky. Dynamický vzostup stavebných povolení zaznamenali v minulom roku viaceré krajiny juhu Európy, v ich prípade však môžeme stále hovoriť najmä o "dobiehacom" raste, uvádza ďalej analýza UniCredit Bank.

Najvýraznejší rast v Grécku

Najvýraznejšie sa rozsah stavebných povolení zvýšil v Grécku, medziročne až o 31 perc. Napriek tomu však ich úroveň v krajine zaostávala za dlhodobým priemerom o neuveriteľných 78 perc. Dynamický rast je tak skôr štatistický, stavebné povolenia v Grécku rastú z extrémne nízkych úrovní.

Podobný vývoj, hoci nie až taký vypuklý, môžeme pozorovať aj v ďalších krajinách, ktoré citeľne postihla kríza spred desiatich rokov – v Portugalsku, Taliansku, Španielsku, na Cypre, ale aj v Írsku či spomedzi štátov regiónu SVE v Lotyšsku.

Známky prehrievania tak javia skôr niektoré trhy krajín regiónu SVE, kde rozsah stavebných povolení výraznejšie presahuje dlhodobý priemer a ďalej sa zvyšoval aj v roku 2018 – Bulharsko, Poľsko, Rumunsko, čiastočne aj ČR a Maďarsko. Na druhej strane, aj vlani boli krajiny EÚ, kde sa rozsah stavebných povolení nezvyšoval; išlo o deväť z 28 štátov EÚ.

Kým v prípade Švédska, Luxemburska, Malty, Estónska či Rakúska sa dá hovoriť skôr o korekcií silných úrovní predchádzajúcich rokov, vo Veľkej Británii záujem o novú výstavbu pravdepodobne skresal blížiaci sa brexit. Stavebné povolenia nepribúdali ani vo Francúzsku, Fínsku a v Chorvátsku, hoci boli pod dlhodobým priemerom.

V SR stavebné povolenia pribúdali

Na Slovensku sa rozsah nových stavebných povolení vlani po ročnej prestávke opäť zvyšoval, v priemere o 5,2 perc. Ich stav bol len jemne nad dlhodobým priemerom (2,8 perc.). Nové povolenia na výstavbu bytov a nebytových priestorov však v roku 2018 vykázali diametrálne odlišný vývoj. O rast sa postaral výlučne bytový segment, kde rozsah stavebných povolení stúpol až o 9,7 perc. a bol 28 perc. nad dlhodobým priemerom.

Bytovú výstavbu v SR ťahá nahor najmä rastúci dopyt, ktorý je podporený silným trhom práce v kombinácií s úrokovými sadzbami ukotvenými na historických minimách. Reakcia ponuky na silný dopyt je na rozdiel od rokov 2006-2007 adekvátnejšia, čo zatiaľ zmierňovalo cenový tlak i pravdepodobnosť vzniku cenovej bubliny (rast cien nehnuteľnosti je výrazne pomalší a zdravší ako pred desaťročím), spresňuje ďalej analýza UniCredit Bank.

Nebytová výstavba s poklesom

Trh práce nasleduje ekonomický cyklus zvyčajne s miernym oneskorením. A hoci dopyt po novom bývaní môžu čiastočne tlmiť prísnejšie podmienky na získanie úveru naordinované centrálnou bankou, výrazné ochladenie trhu s novým bývaním SR ani tento rok pravdepodobne ešte nezaznamená. Rast stavebníctva v bytovom segmente by sa síce mohol začať postupne spomaľovať, naďalej by však mal byť stabilizačným prvkom slovenského stavebného sektora a vyťažovať podstatnú časť jeho kapacít.

Naproti tomu, nebytová výstavba zaznamenala pokles stavebných povolení už druhý rok po sebe, v minulom roku o -8,7 perc. Ich rozsah sa tak už zosunul na 37 perc. pod dlhodobým priemerom. Predpokladáme, že pokles v tejto časti je ovplyvnený zatiaľ najmä priemyslom. Ten v súlade s ekonomickým cyklom postupne znižuje investície, očakávaný pomalší ekonomický rast sa prejavuje aj na pomalšom pribúdaní nových skladových priestorov.

Výstavba kancelárií v SR na vzostupe

Naopak, výstavba kancelárskych objektov ďalej dynamicky rastie (stavebné povolenia tu v roku 2018 vzrástli o viac ako pätinu). Len čo sa však cyklické spomalenie rozšíri z priemyslu aj na sektory služieb, možno očakávať, že postupne začne klesať i dopyt po kancelárskych a obchodných priestoroch.

Menej stavebných povolení v nebytovom segmente sa pritom už začal premietať aj do stavebnej produkcie v tejto časti sektora. Nebytová výstavba už v úvode tohto roku vykazovala prevažne mierne medziročné poklesy a tento trend by mal trvať aj v nasledujúcich mesiacoch.

Stavebníctvo si výkon udrží

Na základe stavebných povolení sa teda zdá, že európske a slovenské stavebníctvo by si aj v najbližších rokoch mohlo udržať súčasnú úroveň produkcie, najmä v strednej a vo východnej Európe. Tu by prípadný cyklický útlm v časti výstavby budov mohla plne kompenzovať zrýchľujúca sa výstavba infraštruktúry financovaná z rozpočtov EÚ.

Prípadné spomalenie výstavby budov by pritom malo ekonomický cyklus nasledovať s miernym oneskorením, pravdepodobne až v budúcom roku. Naznačuje to aj dôvera v stavebníctve, ktorá vo väčšina krajín EÚ zostáva ukotvená blízko niekoľkoročných maxím.
Výnimkou je Slovensko, kde sa indikátor dôvery v stavebníctve prepadol v máji 2019 až na takmer päťročné minimum. Predpokladáme však, že tento pokles je ovplyvnený najmä chronickými problémami vo výstavbe diaľnic.

Navyše, stavebný sektor v Európe vidí aktuálne obmedzenia stále skôr v nedostatku pracovnej sily ako v nedostatku zákaziek. Očakávané mierne cyklické spomalenie v segmente výstavby budov v nasledujúcich rokoch by sa tak mohlo vo viacerých krajinách prejaviť skôr na zmiernení cenového tlaku v stavebníctve ako na výraznejšom znížení stavebnej produkcie, dodáva analýza UniCredit Bank.

Infografika: UniCredit Bank
Ilustračné foto: Shutterstock