Európski architekti v Bratislave ukázali, ako môžu byť mestá zelenšie

28.04.2023, Henrieta Kiššová | Odborné akcie, veľtrhy, súťaže

Ako premeniť štvorprúdovku na plnohodnotnú mestskú štvrť, ako vzniká najvyššia drevená stavba na svete či návrh parku s meteostanicami na meranie teploty a znečistenia ovzdušia?

Tak vyzerajú výzvy pre architektov z popredných európskych ateliérov, ktorí sa 27. apríla 2023 stretli v Bratislave na konferencii Green Building Summit 2023. Najvýznamnejšie slovenské podujatie venované téme udržateľnosti v architektúre bolo tento rok zamerané primárne na plánovanie zelených mestských štvrtí a príklady stavania moderných drevených budov.

Green-Building-Summit-2023-1-X.jpg

 Mia Scheel, architektka a riaditeľka dánskeho ateliéru Sweco Architects, počas svojej prednášky na konferencii Green Building Summit 2023


 

Naliehavosť klimatickej krízy

O dôležitosti témy svedčí, že záštitu nad konferenciou spolu s primátorom Bratislavy Matúšom Vallom prevzala aj prezidentka republiky Zuzana Čaputová. Tá vo svojom príhovore vyzdvihla naliehavosť klimatickej krízy a ocenila zameranie konferencie na praktické kroky ústiace k uhlíkovej neutralite

"Drevo má na Slovensku historickú tradíciu a je to obnoviteľný zdroj. V ére udržateľnosti musíme využiť každý nástroj na potrebnú zmenu," uviedla Z. Čaputová. Jasným prihlásením sa k zelenému prístupu je aj projekt Prezidentská zelená pečať, ktorý si kladie za cieľ oceniť nadštandardnú obnovu verejných budov smerom k environmentálnej udržateľnosti.


Najvyššia drevená budova na svete

Drevostavby sa v zahraničí stávajú jedným z pilierov znižovania uhlíkovej stopy vo výstavbe a hojne sa využívajú aj pri veľkých a náročných developerských projektoch. Architekti hrajú v tomto smere nenahraditeľnú úlohu a aj na Slovensku čelia výzve začleniť využitie dreva ako kľúčového obnoviteľného materiálu už do svojich ideových návrhov.

Množstvo rozmanitých a inšpiratívnych spôsobov, ako sa dá pristupovať k drevostavbám v modernej architektonickej praxi, predstavili na konferencii hostia Patrick Lüth z nórskeho ateliéru Snøhetta a Mads Kaltoft z dánskeho ateliéru Schmidt Hammer Lassen Architects.

P. Lüth v prednáške hovoril o spôsoboch, ako v stavebníctve stále populárny betón nahrádzať uhlíkovo neutrálnejším drevom alebo stlačenou zeminou. Spomenul tiež dánsku legislatívu, ktorá predpisuje developerom maximálnu spotrebu CO₂ na meter štvorcový. M. Kaltoft sa venoval najmä výškovej budove Rocket and Tigerlis, ktorú stavajú vo Švajčiarsku, bude mať výšku 100 metrov a stane sa tak najvyššou drevenou budovou na svete.


Vyššia kvalita života

Obaja spíkri sa zhodli, že okrem uhlíkovej neutrality majú drevené budovy výhodu aj v tom, že poskytujú vyššiu kvalitu života vďaka lepšej akustike priestorov, vôni či nepotrebnosti ďalších náterov v interiéri. Ako nevýhody spomenuli len možné vlhnutie a problém dodávateľských reťazcov v stavebníctve, pre ktoré sú drevostavby stále skôr raritou.

Johannes Rebhahn z rakúskej firmy Wiehag, ktorá je priekopníkom v drevostavebníctve, osvetlil proces spracovania a výroby stavebných komponentov z dreva. Zároveň prezentoval návod, ako stavať drevostavby od prípravy, cez ujasnenie si záťaže a protipožiarnych opatrení, voľby vhodného typu dreva, jeho úpravy pred montážou, až po nátery, logistiku či manažment vody.


Čo obmedzuje architektov a developerov

O tom, že Slovensko napriek tradícii v danej oblasti má čo doháňať, oboznámil účastníkov konferencie Pavol Kukura, predseda predstavenstva Slovenskej rady pre zelené budovy (SKGBC), ktorá v spolupráci so Slovenskou komorou architektov (SKA) podujatie organizovala.

Predstavil Iniciatívu za moderné drevostavby, ktorá "chce drevený stavebný materiál nielen popularizovať, ale zároveň hľadať také riešenia, aby sa z komerčných drevostavieb stal štandard aj v našom prostredí". Jednou zo zmien, ktoré presadzuje, je zvýšenie povolenej požiarnej výšky drevostavieb z 12,5 metra na 22,5 m. Na porovnanie, projekt vyššie spomínanej budovy Rocket and Tigerlis vo Švajčiarsku má 100 metrov.

Potrebu legislatívnych zmien predostrela aj Milota Sidorová, podpredsedníčka pre územné plánovanie z Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR. Predstavila snahu upraviť normy prirodzeného denného svetla z 50. rokov minulého storočia a počtu povinných parkovacích miest, ktoré dnes limitujú architektov a developerov v kreovaní moderných priestorov s nižšími emisiami.


Parky a mestská zeleň

Dôležitou súčasťou udržateľnejších mestských štvrtí sú aj parky a mestská zeleň. O tom, že aj v tejto oblasti existujú zaujímavé inovácie, prišiel porozprávať Philippe Rahm z francúzskeho ateliéru Philippe Rahm architectes.

Vo svojej prezentácii predstavil parky, ktoré pracujú s rozmanitými ochladzovacími prvkami: bielymi povrchmi odrážajúcimi slnečné žiarenie, ochladzovaním pomocou úprav prúdenia vetra, geotermálnymi vývodmi či inteligentným manažovaním dažďovej vody. Ich zaujímavou súčasťou je tiež dôsledný monitoring, ktorý o teplote aj kvalite ovzdušia informuje aj verejnosť.


Ako po búraní využiť recyklovaný betón

Inšpiratívne príklady z blízkeho zahraničia priniesol český architekt Ondřej Chybík z ateliéru Chybik+Kristof Associated architects. Ukázal kreatívny prístup k rekonštrukciám v zmysle zásad udržateľnosti: nebúrať – recyklovať – dať novú funkciu.

Jeho ateliér momentálne testuje možnosť využitia recyklovaného betónu zo zbúraných objektov. Príklady znojemskej trafostanice, fasády nábytkárskeho showroomu zo stoličiek či zatiaľ nerealizovanej veľkej drevostavby pre Lesy ČR ukázali, že aj v našich podmienkach sa dajú dosiahnuť pozoruhodné výsledky.


Transformácia mestských štvrtí

Poslednou prezentujúcou bola Mia Scheel, architektka a riaditeľka dánskeho ateliéru Sweco Architects. V úvode zapojením publika názorne ukázala potrebu spolupráce naprieč celým sektorom v záujme dosiahnutia pozitívnych zmien s širokými spoločenskými účinkami – od architektov, cez developerov, výrobcov stavebných materiálov, až po zástupcov verejného sektora.

M. Scheel predstavila projekty transformácie štvrtí so zameraním na zvýšenie kvality života a naznačila aj paralelu medzi bratislavskou Staromestskou ulicou a hlavnou tepnou dánskeho mesta Odense, ktorá sa premenila na novú štvrť pre cyklistov a chodcov.

"Potrebujete viac regulácie. Čo poháňa udržateľnú agendu dnes, nie sú estetické kritériá, ale zákonné pravidlá, ktoré treba dodržiavať," vyjadrila sa na adresu stredoeurópskych krajín. Jedným z jej najnovších projektov je prebiehajúca výstavba prvej mestskej štvrte v Kodani, ktorá spĺňa všetkých 17 cieľov udržateľnosti Organizácie Spojených národov.

O tom, že podujatie splnilo svoj účel a zaujalo aj slovenskú odbornú verejnosť, svedčia živé diskusie účastníkov, ktoré jednotlivé vystúpenia sprevádzali. "Po dnešnom dni stále dúfam, že by bolo možné vytvoriť Nový európsky Bauhaus a nielen ako politický slogan; dovoľte mi zopakovať jeho dôležité hodnoty: udržateľnosť, inkluzívnosť a nezabúdajme na krásu," uzavrela konferenciu riaditeľka úradu Slovenskej komory architektov Oľga Miháliková.

Foto: SKGBC

Podobné články